Kontakt:

Anketa:

Napíšte nám:

Návštevnosť:

porażenie nerwu twarzowego ile trwa História obce

dohoda o vykonaní práce nepravidelný príjem 2014 marhulová presnídavka jak postupovat při koupi ojetého auta 2015 Memorandum 6 obcí Šariša a mesta Prešov.

propriété de thalès dans un triangle 4eme

hotové záclony kera

elektronická podatelna co to je

zdobenie vianočného stromčeka prosit neujahr sprüche englisch Trocha z histórie Obišoviec - dnes už neexistujúci viadukt

problém s vypnutím pc windows 10 ako sterilizovať uhorky v hrnci

ex géométrie dans l espace ts pdf Viadukt železničnej trate Kysak - Prešov, dielo talianskych architektov z 19.storočia, vyhodili do povetria v januári r.1945 nacisti, pri svojom ústupe pred oslobodzovacími sovietskymi vojskami. Súčasná železničná trať vedie cez obec v ostrejšom oblúku tvaru "S". Viadukt bol nahradený  železným mostom.

hrušica rastlina Zdroj foto: ETH-Bibliotek Zurich



rezervoarji za hidravlično olje Niečo z minulosti o obci Obišovce

steakové maso prodej

oznamovacia povinnosť zamestnávateľa pri pn Obišovce sa nachádzajú na dolnom toku Svinky, ktorá sa za dedinou vlieva do Hornádu. Po jej pravej strane sú výbežky Čiernej hory a po ľavej výbežky Šarišskej vrchoviny. Horotvorné procesy v minulosti tu vymodelovali nádherné končiare a malebné údolia. Okoliu dodáva zvláštny ráz aj výbežok Košickej kotliny, tiahnúci sa od Košíc okolo Hornádu a severným okrajom sa dotýka Obišoviec. V okolí sú náleziská vápencov, dolomitov a kremencov. Do obce je ideálny prístup z diaľnice D1 Košice - Prešov, ktorú je potrebné opustiť v križovatke Lemešany. Odtiaľ smerom na Kysak je do Obišovec už iba 2 km. Do Obišoviec je možné sa dostať aj po starej ceste medzi KE a PO, ako aj od Košíc cez Družstevnú p.H., ale aj od Ružínskej priehrady okolo Hornádu, prípadne od obcí v pohorí Čiernej hory - Ľubovca resp. Bzenova pozdĺž riečky Svinka. Hromadnú dopravu pre občanov obce a jej návštevíkov, prioritne zabezpečuje železničná spoločnosť. Nadmorská výška dediny je 297 m, pričom najnižšie položené miesto má 239 m a najvyššie 519 m. Leží na hranici dvoch samosprávnych krajov - Košíc a Prešova a od obidvoch je vzdialená 20 km. Administratívne patrí pod Košice okolie a do KSK. Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1289 a jej názov je odvodený od osobného mena Obus alebo Obuš. Vyvíjala sa zo staršej usadlosti. Najskôr patrila pod panstvo Abovcov z Drienova. Postupne sa jej názov formoval na Abos, Abows, Obišowcze a od roku

ne može ili ne može hrvatski

prismojeni profesorji bluesa člani 1920 najskôr do podoby Obyšovce a neskoršie ako Obišovce. Nádherné a strategické položenie lokality lákalo staršie civilizácie, o čom nás presviedčajú bohaté historické, ale predovšetkým vzácne archeologické nálezy. Osada bola vyplienená po tatárskom vpáde a znova zaľudnená. Jej obyvateľstvo sa zapodievalo baníctvo, ktoré sa tam zachovalo ešte v 15. storočí. Na okolí vidno staré otvory šachiet baní, ale aj úlomky rudy. Obišovce sa sľubne rozvíjali až do morovej epidémie v roku 1645. Vtedy sa čoskoro vyľudnili, ale po ustálení pomerov v Uhorsku po porážke posledného stavovského povstania začiatkom 18. storočia znova nadobudli na význame. K povzneseniu obce prispelo aj vybudovanie železničnej trate medzi Košicami a Prešovom v roku 1870 a najmä to, že v iba 1 km vzdialenom Kysaku sa vytvoril dôležitý železničný uzol, ktorý poskytoval ľuďom prácu. Obyvatelia obce, ktorí pamätajú pôvodný viadukt železničnej trate Kysak - Prešov, hovoria o ňom ako o nádhernom staviteľskom diele talianskych architektov z 19.storočia. Most dokázal preklenúť celé údolie Svinky ako aj cestu smerom na R. Pekľany. Bol však nacistami pri ich ústupe pred oslobodzovacími sovietskymi vojskami vyhodený do povetria dňa 20.januára 1945. Obec bola v týchto dňoch aj oslobodená. Súčasná železničná trať vedie cez obec v 17 ‰ stúpaní a v ostrejšom oblúku tvaru "S" ako bola jej pôvodná trasa. Viadukt bol po 2. svetovej vojne nahradený dvoma mostami - 1 železným nad Svinkou a 1 oblúkovým mostom z betónu nad cestou. Po zániku baníctva sa obyvatelia začali venovať poľnohospodárstvu domácej výrobe plátna, ťažbe dolomitov, piesku a kameňa v kameňolomoch. Po druhej svetovej vojne pribudli pracovné príležitosti v energetickom závode "Elekrorozvodne" na katastrálnom území Obišoviec, aj v novej prevádzke Frucony tzv. "Kapustárne" resp. "Zelky", slúžiacej na výrobu konzervovanej kapusty, ovocia a zeleniny. Neslávna povojnová kolektivizácia dediny na Slovensku, aj v Obišovciach násilne "zhabala" majetky roľníkov v prospech JRD. Tak postupne začala v dedine "vymierať a dožívať" posledná generácia obyvateľov, majúca skutočný a vrúcny vzťah k pôde. Pokračovaním skrivodlivosti voči roľníkom bolo postavenie Rozvodne na ich pozemkoch. Roľníci na znak nesúhlasu so stavbou, odmietli "halierové" odškodnenie a tak dodnes neboli za pôvodný záber pôdy rehabilitovaní... Vraj preto dodnes rozvodňa nosí meno obce Lemešany, hoci stojí na katatrálnom území Obišoviec. Predtým nezanedbateľné miesto v živote obyvateľov obce malo povozníctvo. Cez obec okolo Torysy, Svinky a Hornádu smerovali povoznícke trasy a v okolí Obišoviec neďaleko stredovekého kamenné hradu. Furmani boli často ozbíjaní a aj preto hrad dostal prezývku "Zbojnícky hrad". Furmanstvom v zimných mesiacoch si privyrábali obišovskí roľníci ešte aj v období tesne pred kolektivizáciou. Storočia pretrvávajúci úzky vzťah dedinčanov k pôde, dokumentuje zmienka z roku 1370 o tunajšom mlyne pri Svinke. V históriiodňami obce vieme narátať dokonca tri mlyny. Schátralá časť posledného z nich, je súčasťou rekonštruovaného rodiného domu. Tento mlyn plnil svoj účel ešte v 70. rokoch 20.storočia. Spolu s vodnými kanálmi, hrádzami a stavidlami, tvoril neopakovateľný kolorit obce. Paradoxne v náväznosti s dávnou históriou mlynov v Obišovciach, pôsobia novodobé problémy tejto obce s povodňami od r.1998. Tie sú od r.2005 tlmené realizovanou úpravou koryta v obci a zreštaurovaným mostom. Stálu hrozbu však spôsobuje nebezpečenstvo spätného vzdutia Svinky od vysokej hladiny blízkeho Hornádu a vodnej nádrže Ružín. V 16. storoší obec patrila šľachticom z Budimíra a Somosyovcom. V 17. storočí Segeyovcom a Fúzyovcom. V 18. storočí Sztarayovcom, Görgeyovcom, Karolyiovcom, Okolicsanyovcom a Medňanským a v 19. storočí Mariassovcom a Péchyovcom. Naposledy tam mali svoj statok Starkovci, ktorí boli nemeckého pôvodu a pôsobili tam až do konca druhej svetovej vojny. V Obišovciach sa teda vystriedali jedenásti majitelia a na takú početnosť rodov, je v obci pomerne málo historických svetských zariadení. V roku 1787 mali Obišovce 442 obyvateľov, do roku 1828 sa ich počet zvýšil na 612 a potom tento počet sa neustále znižoval, takže v súčasnosti tam býva do 400 ľudí. Ešte v 70. rokoch 20. storočia mala obec 570 obyvateľov, pod ich ďalší pokles sa podpísal aj program tzv. strediskových obcí vtedajšej moci, kedy na obec bola uvalená stavebná uzávera, trvajúca takmer do nežnej revolúcie. V tomto období mohol v dedine postaviť si rodinný dom iba občan, ktorý pracoval na jej území t.j. na JRD, vo Frucone alebo na Rozvodni. Iný výber jednoducho neexistoval. Početnosť obyvateľov však počas víkendov zvyšujú chalupári a chatári. Obec a okolie zasiahla silná vlna reformácie a v obci v tomto období žije 243 obyvateľov, ktorí sa hlásia ku r. k. náboženstvu a 90 k evanjelikom a. v. Pozornosti návštevníkov obce neunikne r. k. kostol neďaleko železničnej zastávky, ktorý stojí na kopci "Putnok". Kostol je zasvätený Ružencovej Panne Márii, ktorej sviatok a púť spojená s odpustom pripadá na prvú októbrovú nedeľu. Obišovce sú obcou, kde sa vtedy koná jedna z najvýznamnejších pútí r. k. cirkvi košickej arcidiecézy. Tisíce pútnikov sem prichádzajú si uctiť Milostivý obraz Panny Márie, ku ktorého pôvodu a histórii sa viaže viacero legiend. Okrem už spomínaného dňa, aj každú prvú sobotu v letných mesiacoch roka, sa tomto vŕšku konajú arcidiecézne fatimské stretnutia . Kostol bol postavený na mieste ešte staršej neskororomanskej stavby, ale počas svojej existencie bol niekoľkokrát prestavaný až dostal gotickú podobu. Jeho najväčšia úprava sa uskutočnila v roku 1888. Po 2.svetovej vojne boli taktiež potrebné značné opravy, keďže jeho stavba bola silne poškodená. Dokazujú to zápisky vtedajšieho farára, veľmi známeho Dr.Emila Stacha. Od prvej polovice 16. storočia až do roku 1769 ho mala v správe evanjelická cirkev a slúžil aj pre kalvínov. Terajšie okolie kostola je od roku 1999 prispôsobené na slávenie pútí pod šírim nebom. V danom roku bol postavený vonkajším oltár, ktorý dal areálu kostola skutočný pútnický charakter. Legenda o pôvode Milostivého obrazu Panny Márie podľa histórie. Ďalší zo zdrojov poznatkov o pôvode obrazu sa nachádza v histórii, ktorá nám ponúka viac verzií. Podľa najstaršej sa milostivý obraz Panny Márie nachádza v Obišovciach zásluhou rodu Mariassovcov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj náboženského života medzi svojimi poddanými. Obišovce sa dostali do ich vlastníctva v 14.storočí. Sídlo rodu bolo v Drienove, no neskôr bývali aj v kaštieli, ktorý postavili v Obišovciach. Odtiaľto mali výhľad na celú toryskú dolinu, v ktorej sa nachádzalo ich panstvo. Samotné meno rodu Mariassy naznačuje veľkú mariánsku úctu v tomto rode. Niekedy v polovici 14.storočia jeden z príslušníkov tohto rodu, vraj s pomerne malým počtom vojakov, premohol svojich nepriateľov v boji. Milostivý obraz sa nachádzal na bojovej zástave. Nepriateľské vojská, keď videli túto zástavu, dali sa na útek s pokrikom: "Idú mariánske pluky!" / Toth Sándor: Šarišské hrady /. Ak obraz v chráme je totožný s obrazom na bojovej zástave, vysvetľovalo by to ranu na tvári Panny Márie, ktorá mohla byť utŕžená v niektorom z bojov, ako aj krvavé stopy sú pozostatkami krviprelievania v bojoch. Toto tvrdenie si však vyžaduje hlbšie a dôslednejšie skúmanie, ktoré by určite bolo veľmi zaujímavé a prinieslo y viac svetla do histórie, doposiaľ zahalenej do rúška tajomstva. Podľa tejto verzie, by bol počiatok mariánskej úcty v Obišovciach položený do 14.storočia. V ďalšej alternatívnej verzii sa pôvod milostivého obrazu viaže s blízkou obcou Drienov. V minulosti Obišovce juridikčne patrili pod správu Drienova, v ktorého farskom kostole sa tento obraz nachádzal. Na prelome 16. a17. storočia, keď sa šíril kalvinizmus na našom území, kalvíni sa zmocnili obce Drienov a povyhadzovali všetky predmety a symboly s mariánskou tématikou. Pri vyhadzovaní mariánskeho obrazu, bol obraz bezcitne zasiahnutý bičom, čím sa vysvetľuje aj pôvod rny a krvavé kropaje na tvári Panny Márie. Zbožní veriaci však obraz zachránili a zaniesli do blízkych Obišoviec na vŕšok Putnok. Nie je známe, či kaplnka na vŕšku už stála, alebo ju narýchlo postavili a umiestnili do nej obraz. Neskúr sa uvažovalo o vrátení obrazu späť do Drienova, no veriaci ľud rozhodol, že ostane na vŕšku, kde sa neskôr vybudoval mariánsky chrám, od počiatku vyhľadávané pútnické miesto. Podobnosť obišovského obrazu s obrazom Panny Márie v Trnave, sa tiež vysvetľuje v súvislosti s rodom Mariassy. Niektorý člen spomínanej rodiny dal vyhotoviť kópiu podľa obrazu Panny Márie /pochádzajúceho z 12. alebo dokonca až z 9. storočia/ v chráme sv.Alexie a sv.Bonifáca v Ríme. Trnavský obraz je údajne tiež práve kópiou spomínaného obrazu. Podobnosť obišovského obrazu s obrazom krv plačúcej Madony v Klokočove / dnes pri Zemplínskej šírave / predpokladá, že úcta ku Klokočovskej Panne Márii bola známa až začiatkom 17.storočia. Vzdialenosť medzi týmito pútnickými miestami pritom nie je veľká - cca 70 až 90 km. Je možné, že kvôli zväčšeniu mariánskej úcty neznámy maliar na už jestvujúci obraz namaľoval krvavé slzy. Legenda o pôvode Milostivého obrazu Panny Márie podľa tradície. Úcta k obrazu siah do dávnej minulosti a preto jej pôvod je ťažko presne dokázať. Jedným zo zdrojov poznatkov je ľudová tradícia, ktorá v sebe stále obsahuje aj zrnko pravdy. Táto skutočnosť nič neuberá na úcte k Panne Márii, ktorá pretrváva do súčasnosti. Traduje sa historka o obraze Panny Márie, v ktorej sa hovorí: Milostivý obraz sa dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Jedného dňa zmizol z tohto poľského mesta a zjavoval sa na lipe, ktorá rástla na kopci menom Putnok. Z lipy údajne vyžarovalo svetlo, ktoré bolo viditeľné zo širokého okolia. Keď sa to obyvatelia Tarnova dozvedeli, rozhodli sa vziať si obraz späť. Obraz naložili na voz, a keď bol obraz naložený a chceli s ním odísť, voz sa z miesta ani nepohol. Preto do voza zapriahli 3 páry koni. Keďže ani to nepomohlo, pohonič v snahe popohnať kone, šľahol bičom a zasiahol obraz Panny Márie, po tvári. Na obraze sa objavili krvavé slzy. Pri dôslednom pozeraní sa na obraz, môžeme si všimnúť znak - jazvu na líci. Ľudia pochopili, že Panna Mária si svoje miesto vyvolila práve tu v Obišovciach. Na tomto mieste bol postavený gotický kostol a ľudia z blízka i z väčších vzdialeností si začali miesto uctievať každoročnou púťou. Niekoľko mramorových dosiek na stene kostola vedľa milostivého obrazu, svedčí o vypočutí prosieb ľudí na príhovor Panny Márie. Po vrátení kostola katolíckej cirkvi v roku 1769, evanjelici nemali svoj kostol. Až po vydaní známeho Tolerančného patentu v roku 1781 cisárom Jozefom II., si evanjelici postavili v obci vlastný "tolerančný kostol" s malou vežičkou, ale s rozsiahlou hlavnou loďou. Finančnú základinu na stavbu kostola vo výške 1500 zlatých, dal v roku 1787 bretejovský mlynár Ján Hulvej. Kostol bol dokončený v roku 1789 a jeho terajšia secesná veža k nemu bola pristavaná až začiatkom 20. storočia. Oltár v kostole je rokokovo - klasicistický s obrazom Krista v Getsemanskej záhrade. Kostol slúži pre veriacich obce, evanjelikov a kalvínov zo širokého okolia. K vzácnym historicko - kultúrnym pamiatkam obce patril aj známy Mariási kaštieľ, ktorý bol postavený v prvej polovici 19. storočia v klasicistickej podobe. Je to dvojpodlažná budova, na ktorej sa po roku 1945 urobili rozsiahle zásahy a dnes slúži pre bývanie troch rodín Obišoviec. Značne stratil na svojej historickej hodnote. Jeho hlavná fasáda mala rustikálnu podobu a miestnosti kaštieľa sú zaklenuté pruskou klenbou. Dodnes sú pomerne zachované časti a zvyšky kamenného múru, ktorý kedysi oplocoval areál kaštieľa. Jedna z povestí - a je pravdivá - hovorí, že do Obišoviec často smerovali cesty uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý obľuboval tento kraj a poľovačky na divú zver. Práve tieto náležitosti dodávajú obci dôležitosť, na ktorú by mali byť jej obyvatelia hrdí. Obišovce sa významne zapísali do histórie východného Slovenska. Značnou mierou k tomu prispeli rozsiahle archeologické výskumy a nálezy, na ktorých sa podieľalo mnoho slovenských archeológov a historikov. bádanie sa uskutočnilo v období od roku 1961 s prestávkami do roku 1983. Predmetom výskumu boli predovšetkým dve známe lokality katastra. Jedna z nich je na pravej strane Svinky smerom k Hornádu v odbornej verejnosti známa pod názvom Stráža s nadmorskou výškou 483,5 m, ktorá sa rozprestiera na výbežkoch Čiernej hory. Druhá je po ľavej strane Svinky v lokalite zvanej Zamčisko, kde sa nachádzajú zrúcaniny stredovekého kamenného hradu. K popularite Obišoviec najviac prispela lokalita Stráža s priľahlým vrchom v nadmorskej výške 519 metrov. Pomenovanie Stráža je odvodené od funkcie strážiť. V minulosti to bolo stráženie hraníc, dôležitého územia, ale v našom prípade pravdepodobne išlo o stráženie prechodu cez údolia Hornádu, Svinky, ale aj Torysy, cez ktoré smerovali staroveké a potom aj stredoveké obchodné cesty ďalej na sever až do Poľska. Práve z uvedeného vrcholu sa v stredoveku pri formovaní uhorského štátu prenášali signály ohňom a dymom na Lysú Stráž pri Terni a odtiaľ ďalej na vrchol Sľubice v južnej časti Braniska na strane Spiša. Na vrchole až po protiľahlú kótu s výškou 519 m sa dodnes zachovali dobre viditeľné stopy po mohutnom okružnom vale, ktorý má dĺžku 1000 a šírku 470 metrov. Medzi valmi sa nachádzalo staroveké hradisko pochádzajúce z neskorej doby bronzovej. Na vybudovanie mohutného valu a ostatnej hradištnej fortifikácie sa použil dostupný prírodný materiál - drevené koly, kamene a zemina. Hradištná lokalita patrí k väčším a jej plocha sa udáva až do 100 ha. Valy boli v niektorých miestach prerušené a spevnené vstupnými bastiónmi, ale aj mohutnými priekopami (šancami). Okružné valy plnili ochrannú úlohu, ktoré mali zabezpečovať ľuďom pokojný život, aby sa mohli venovať poľnohospodárstvu, pastierstvu a spracovaniu rúd. V tom čase sa pre obydlia vyberali vyššie položené lokality, ktoré prispievali k zabezpečovaniu pokoja a istoty. Staroveké hradisko Stráža pri Obišovciach po niekoľko storočí poskytovalo svoje útočište v rímskej dobe, v 2. - 3. storočí n. l. Po tretíkrát ho upravili a využili starí Slovania v 9. - 10. storočí, čiže v období Veľkej Moravy. To je aj vysvetlenie, prečo sa tam našli mnohé vzácne nálezy z rôznych časových období. Na hradisku Stráža sa našli vzácne archeologické artefakty, z ktorých spomenieme zlaté mince z čias panovania rímskeho cisára Theodosia, Justiniána a Valeriana. K najvzácnejším nálezom patria kolesá z rímskej kvadrigy s puklicami a nábojom. K uvedenému nálezu známy historik Pavol Dvořák vo svojom diele Stopy dávnej minulosti na strane 27 uvádza tento text: "... Aj slovenskí hérovia mali bojové vozy - svedčia o tom nielen súčasti postrojov, ktoré sa našli na mnohých miestach, no najmä dve veľké kolesá z bronzu, ktoré objavili v 19. storočí v Obišoviach na východnom Slovensku. Žiaľ, stalo sa to priskoro, nikto im nevenoval dostatočnú pozornosť, a tak sa stratili. Jedno koleso zmizlo bez stopy, o druhom sa predpokladá, že sa dostalo do Anglicka, kde ho počas druhej svetovej vojny zničilo nacistické bombardovanie." Vo viacerých prameňoch sa uvádza, že sa nachádza v liverpoolskom múzeu!? Niektoré odborné publikácie spomínajú, že v okolí Obišoviec sa našiel avarsko - slovanský hrob. Po príchode starých Slovanov na naše územie v ich susedstve južne od našich hraníc sa usadili Avari, s ktorými za zvláštnych okolností spolunažívali aj Slovania. Toto spolužitie pretrvávalo 250 rokov a hranica medzi uvedenými etnikami prebiehala južnejšie od Košíc. Prienik jedincov avarského etnika do tejto lokality nebolo nič mimoriadne. V lokalite Stráža a Zamčisko sa našli aj ďalšie nálezy z rôznych časových období. Malebné okolie Obišoviec bude stále priťahovať turistov a záujemcov o históriu

led žarnice za avto ljubljana führerausweis kategorie g schweiz okreslenie z wysokość alimentów Povesti
egyptská hlinka original Pôvod Milostivého obrazu Panny Márie podľa tradície.

vyprážaný holandský rezeň

recepty pečená bravčová krkovička Úcta k obrazu siah do dávnej minulosti a preto jej pôvod je ťažko presne dokázať. Jedným zo zdrojov poznatkov je ľudová tradícia, ktorá v sebe stále obsahuje aj zrnko pravdy. Táto skutočnosť nič neuberá na úcte k Panne Márii, ktorá pretrváva do súčasnosti. Traduje sa historka o obraze Panny Márie, v ktorej sa hovorí: Milostivý obraz sa dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Jedného dňa zmizol z tohto poľského mesta a zjavoval sa na lipe, ktorá rástla na kopci menom Putnok. Z lipy údajne vyžarovalo svetlo, ktoré bolo viditeľné zo širokého okolia. Keď sa to obyvatelia Tarnova dozvedeli, rozhodli sa vziať si obraz späť. Obraz naložili na voz, a keď bol obraz naložený a chceli s ním odísť, voz sa z miesta ani nepohol. Preto do voza zapriahli 3 páry koni. Keďže ani to nepomohlo, pohonič v snahe popohnať kone, šľahol bičom a zasiahol obraz Panny Márie, po tvári. Na obraze sa objavili krvavé slzy. Pri dôslednom pozeraní sa na obraz, môžeme si všimnúť znak - jazvu na líci. Ľudia pochopili, že Panna Mária si svoje miesto vyvolila práve tu v Obišovciach. Na tomto mieste bol postavený gotický kostol a ľudia z blízka i z väčších vzdialeností si začali miesto uctievať každoročnou púťou. Niekoľko mramorových dosiek na stene kostola vedľa milostivého obrazu, svedčí o vypočutí prosieb ľudí na príhovor Panny Márie.

kvalifikovaní poskytovatelé certifikačních služeb pasion de gavilanes capitulo 161 completo en español Fragmenty z histórie obce 20.st.

zus składka za styczeń 2014

lepšie teraz ako nikdy dvd Mnohé podrobnosti z histórie obce počas 2.svetovej vojny a po nej až do 60.rokov, sa dajú čítať v knihe Náš pán doktor Stach. Knihu napísal a v roku 2004 vydal vdp.Jozef Jurko, ličartovský rodáka a zároveň žiak dlhoročného obišovského farára, ktorý je aj pochovaný v areáli obišovského pútnického miesta.








bohoslužby online plzen od początku do końca film online vytvoření e mailové adresy Pamiatky
pirátská loď omalovánky Fotografia z r.1905, archívy ŽSR

vyplnenie daňového priznania za rok 2015

tvorba príbehu Pohľad na obec z pred 100 rokov.V pozadí oblúk želeničnej trate Kysak - Prešov, s dominantným architektickým skvostom talianskych staviteľov - premostenie údolia Svinky. Most nanešťastie zničili ustupujúce nemecké fašistické vojská počas 2.svetovej vojny dňa 18.1.1945.






vogler orthopädische schuhtechnik masivní letákovou kampaň Dominanty - cemtrum obce a pútniké miesto, drevorezba

vánoční trubičky video recept

čili pipp sv. duh 110 škofja loka Dominanty našej obce. Drevorezba erbu obce, v súčasnosti víta návštevníkov pri vstupe po št.ceste od Lemešian.







4 sektory hospodárstva držala za papirnate brisače piątek 13 7 filmweb Vlajka, erb, pohľadnica, bulletin a jeho excelencia R.Weisser, USA

masová směs flamendr

veterinárna klinika trnava bratislavska ulica Upomienkové predmety obce. Nezabudnuteľná návšteva jeho excelencie veľvyslanca USA v Obišovciach 16.1.2000. Suvenír od p.Reptovej a rozlúčkové gesto pre občanov obce, po krátkej neformálnej diskusii.













záhradný nábytok baumax nitra sme ženy magazín SKALY 
vlastný kapitál banky tvorí Ličartovské skaly

príslušník kmeňa v ghane

fotoaparáty olympus recenzie

odstúpenie od zmluvy do 7 dní Údolie chát pri Čiernom moste končí týmito skalami cca 1 km cez pole, severne od úpätia Zámčiska. Prístup do skál je cez lesík, nádherný výhľad na údolie Svinky, Zámčisko, Strážu a Šance.







zachráňte svoje črevo protiprdkavá kuchárska kniha pdf čistení mincí DOLINY 
nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky vysvetlenie Údolie potoka Svinka

divadelná nitra 2013 program

hellboy 1 türkçe dublaj izle 720p

zarządzanie klientami usos Takto vyzerá vstup do malebného údolia Svinky. Tento železničný most nad št.komunikáciou pri výjazde z obce do Prešova, smerom cez Ľubovec a Bzenov, tvarom pripomína tunel. Je náhradou za vojnovými udalosťami zničeným architektonickým skvostom z druhej polovice 19.storočia, ktorý premostňoval celé údolie Svinky a ktorý stavali talianski architekti. Viď v prílohe menej kvalitné kópie fotografií viaduktov košicko-bohumínskej trate, ktoré sa našli v archívoch ŽSR - Ing.Cenký. Trať z Kysaku cez Obišovce do Prešova, bola súčasťou košicko-bohumínskej investície a terajšia žel.stanica v Kysaku sa ešte počas 2.svetovej vojny volala Obišovce

christabel pankhurst wikipedia español

iniciativa občanského bezpečí domova

skutočnosť synonymum wiatrówka gamo hunter 440 cena Hornádska dolina od Letkova - s dominantou v pozadí - kopec Tlstá

divadelní hry járy cimrmana online

kanaan berlin öffnungszeiten Pravá strana doliny patrí Obišovciam, ľavá Kysaku. Lesný masív medzi Hornádom a Svinkou je v správe Obišoviec  a  je prístupný cez "zelený"turistický chodník, začínajúci v Obišovciach na zastávke ŽSR a končí v Ruských Pekľanch. Umožňuje prístup na lesné lúky Kašajovku , výhľad Skalku nad Školu v prírode, možnosť návštevy údolia Sopotnice ...

składki zus 2015 rok zdrowotne

motívum lyukasztó készlet vlastník pozemku zemřel železničná stanica košice historia Zámčisko a Stráža

kristančič

deska pod umyvadlo bílá Nádherný prielom Svinky medzi kopcami Stráža a Zámčisko, cca 1 km nad obcou. Obe lokality ponúkli histórii dostatok materiálu o živote a čulom pohybe civilizácii v našom chotári. Zámčisko, patriace drienovskému šlachtickému rodu Aba, prináša aj prvú písomnú zmienku o obci z r.1289 a Stráža vo svojich lesoch skrýva viditeľný ovál starého hradiska z doby bronzovej. Neďaleko od nich sú Šance a aj alúvium Svinky v jednom z jej meadrov vydalo krásne nálezy, ktoré svedčia o dávnom osídlení týchto končín človekom.

Napíšte nám:

Mapa:

Užitočné:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Okolité obce:

Správy SME: